Veľa ľudí sa trápi. V podstate všetci máme nejaké starosti. Menšie či väčšie. Niekto je na nervy, už len keď má nádchu. Iný má bohužiaľ rakovinu, ďalšiemu niekto blízky zomrie a ďalšiemu sa rozpadne manželstvo a nemôže byť s deťmi.
Je veľa príležitostí na to, ako sa trápiť, hnevať, vytáčať, alebo si zúfať, alebo dokonca pomýšľať na odchod zo života, ktorý stratil zmysel. Sú stovky ľudí, čo nechcú žiť a mohli by a sú stovky ľudí, ktorí umierajú a pritom by tak veľmi chceli žiť.
Život je dar.
Sama som sa tiež musela vyhrabať z kadečoho. A nebolo to jednoduché. Trpela som veľmi často a veľmi dlhú dobu, kým som pochopila, že si to sama priťahujem a sama podvedome pýtam. Veeeeľmi ťažko sa môjmu egu priznávala táto skutočnosť. Človek si hneď (a veľakrát ani neskôr) nechce priznať vlastnú vinu.
Pokora sa veru nedá pozbierať niekde na ulici. Je to dlhodobý proces. A vyžaduje si lásku. Ku komu? No k sebe!
Je možné aby to všetko skončilo a už vám nebolo tak zle? Áno je. Ale vzniká tu otázka: Naozaj to chcete? Alebo vám akýmsi podivným spôsobom celá táto situácia vlastne vyhovuje? (Prosím bez urážky, niekedy to tak proste je, aj keď ego tvrdí že nie.) Ako ste sa do nej dostali? Na čo ste mysleli? Konali ste z lásky, či strachu, či z vypočítavosti, či? Len vy viete prečo v danej situácii ste a len vy viete ako z nej von. Zamyslite sa nad tým.
Jedine vy si tvoríte túto realitu.
Ak máte akýkoľvek problém a vidíte nejaké možné riešenie, prestaňte sa trápiť hneď teraz a okamžite sa pustite do riešenia. Nie je na čo čakať. Ak je vaša situácia bezvýchodisková a naozaj naozaj (zo skúseností viem, že takmer vždy je riešenie, len treba hľadať) nie je žiadna možnosť ako to zmeniť, tak to prijmite. Prijmite situáciu takú, aká je. Odmietaním nič nezmeníte, len si sami sebe ublížite.
Neberte si sami sebe kyslík. Komu a čomu to pomôže?
Hľadajte riešenia. Počúvajte sa. Počúvajte svoju intuíciu. Nebojte sa. Nepochybujte. Verte si. Keď budete veľmi chcieť, riešenia sa objavia. V tejto realite nič nezostáva také, aké to je v tomto momente. Všetko sa mení. To čo chceme, a aj to čo nechceme.
Keď niečo nie je tak, ako chcete, vyčkajte. Príde zmena a vy to pochopíte. Alebo meňte uhol pohľadu do kým neuvidíte niečo, čo ste tam do vtedy nevideli. Naopak, keď chcete, aby to zostalo také, aké to je, užite si to naplno všetkými zmyslami, pretože to veľmi rýchlo pominie a príde opäť niečo iné. A hlavne, nelipnite na tom. Nelipnite na ničom a na nikom. Ublížite si.
Každá sekunda je len raz. Nikdy sa neopakuje. Nepremárnite ju. Je len vaša.
Veronika