Čo sa vám vo vašom živote nepáči? Bol by z toho pekný zoznam, hm?

Niekto alebo niečo vás štve? Nadriadený, partner, mama, deti. Nebaví vás ten byt v ktorom bývate, alebo to mesto v ktorom žijete? Vzťah vám prestal dávať zmysel, aj práca ktorú robíte, robíte iba pre peniaze, ale bez vášne?

Tak aké sú to veci, ktoré by ste zmenili, škrtli, vyhodili, vymenili a ktoré by vás konečne rozradostili?

A prečo to teda neurobíte?

Prečo sa nepustíte do práce a nezmeníte to všetko? Bojíte sa… A čoho? Život nie je strašidlo.

Hovorí sa, že strach má veľké oči. Je veľakrát neopodstatnený a je len akýmsi výplodom našej mysle, ktorý si vytvorí zo spleti udalostí minulých, počutých, videných, možno z filmov či večerných správ a všetko sa to v hlave namixuje tak, aby vás to (podľa vašej mysle) chránilo.

Chránilo?

Áno lebo iba z toho dôvodu vám hlava poskytuje také informácie, aby sa sama seba chránila. No nevie, že väčšina z tých vecí má len malú pravdepodobnosť, že sa aj reálne stane.

Takže…..naozaj vás to chráni, alebo vám to len bráni? Bráni v živote, v rozlete, v realizácii a vo využívaní potenciálu… Hm?

Poviem vám niečo dôležité.

Myseľ je vaša. Nie naopak. Vy riadite myseľ. Nie naopak. Myseľ vám produkuje myšlienky jednu za druhou lebo je na to stvorená. Ale vy jej nemusíte všetko zožrať aj s navijakom. Vy ste majiteľ, vy tvoríte, vy riadite, vy selektujete. Kormidlo máte vy v rukách. (Alebo aj nemáte a potom to tak vyzerá.) Pochopte, že vy nie ste myseľ. Myšlienky ani nemusia byť pravdivé. A vy nie ste bezmocní. Myseľ je vaša, je pre vás a má vám pomáhať a slúžiť. Nie byť vašim otrokárom.

Stovky ľudí sa denne potýkajú so strachom a obavami a hlavami plnými katastrofických scenárov, ale je rozdiel, či niekto poslúchne strach a niekto odvahu. Či svoju myseľ riadi, alebo sa jej podriadi.

Áno, niekedy sa stane, že človek ktorý to riskne a začne konať na vzdory obavám, to nakoniec pokašle, prehrá. No to pokašľanie či prehra nie je tak úplne presné pomenovanie, pretože ten kto to riskne, je podľa mňa vždy víťaz. Lebo zvíťazil nad strachom, obavami, a hlavne žije. Žije naplno tak, ako chce a dosahuje ciele rýchlejšie ako ten čo neriskuje, nekoná.

Tá pomyselná prehra sa dá skôr nazvať školou, lekciou, trenažérom… ved ako inak by sme sa naučili obozretnosti a opatrnosti a naslúchaniu intuícii, keby sme nestretli ľudí, ktorí nás obrali o nejaké tie peniaze a nervy. Trošku s nami ten život pocvičí, ale popritom pozbierame to podstatné, svoju osobnú silu.

Fakt je, že v drvivej väčšine prípadov sa nestane ani zlomok z tých všetkých scenárov, ktoré nám naša hlava, v domnení že vás chráni, vyprodukovala. Sú to len možnosti.

Hlava nám dá všeličo. Je to neustály zdroj myšlienok a treba ju fakt krotiť. Inak vás zahádže toľkými myšlienkami, že sa v tom stratíte a prinajlepšom neurobíte nakoniec nič a pri najhoršom urobíte nejakú blbosť.

Čo najhoršie sa môže stať?

Vždy si pri tých strašidelných scenároch a pri nepríjemných pocitoch strachu a obavách položte jednoduchú otázku. Čo najhoršie sa môže stať? Čo najhoršie sa môže stať keď vás vyhodia? No budete chvíľku bez peňazí, respektíve štát vám dokonca niečo pol roka dá. A hádam si aj oddýchnete. Čo najhoršie sa môže stat, keď sa rozvediete? Bude vám smutno a budete sami a opustení… A? Ale neumriete, svet nekončí a pohnete sa ďalej z miesta kde to bolo zléééé zléééé na miesto, kde to môže byť už len lepšie. Ved ste sa hádam poučili. (No…jedine že by nie.)

Tak čo najhoršie sa ešte môže stat? Prvý krok do neznáma a jak to všetci nazývajú „mimo komfortnej zóny“ je pre niekoho veľký strašiak. Ale v konečnom dôsledku je to to najviac užitočné, vzrušujúce , úžasné a naplňujúce v živote. Lebo iba vtedy máte pocit, že naozaj žijete.

Ísť v zabehnutých koľajach dokola môže chodiť akurát tak vlak. Ale vy ste človek. A ste Tvor. Tvorte. S láskou. S láskou k sebe a k životu. Nebojte sa žiť. Inak umriete ešte pred tým, než naozaj umriete.

Alebo seďte doma a ďalej si snívajte a nekonajte. Bude to len horšie, tak veľa trpezlivosti, pretože tam, kde je to zlé, to nikdy bez radikálnej zmeny nebude lepšie.

Tak sa rozhodnite.

Držím palce.

Veronika